Keď padne noc a slnko sa skryje, mnohí sa pýtajú, prečo stále cítime ten teplý pocit v ovzduší. Odpoveď spočíva v spôsobe, akým náš plánet interaguje so slnečným svetlom. Počas dňa povrch Zeme a oceány absorbujú slnečné svetlo, ukladajúc teplo, ktoré sa po príchode noci pomaly uvoľňuje do atmosféry vo forme infračervenej radiácie.
Avšak nie všetka táto energia dokáže uniknúť do vesmíru. Časť z nej zostáva zachytená v našej atmosfére vďaka skleníkovým plynom, ako je oxid uhličitý (CO2) a metán (CH4). Tento fenomén pôsobí ako akýsi kupola, ktorá udržuje teplo blízko povrchu Zeme, čím zabraňuje tomu, aby noci boli studené a mrazivé.
Skleníkový efekt a jeho úloha v klíme
Skleníkový efekt, v primeraných množstvách, je kľúčový pre život na našej planéte. Bez neho by nočné teploty mohli klesnúť na extrémne úrovne, dosahujúc až -18 °C. V súčasnosti, vďaka znečisteniu, sa priemerná globálna teplota zvýšila na približne 15 °C, čo je nárast, ktorý naďalej znepokojuje vedcov.
Nočná teplota sa líši z miesta na miesto. Pobrežné mestá majú tendenciu byť teplejšie kvôli schopnosti morskej vody ukladať teplo, zatiaľ čo na pieskoch púšte sa chladenie deje rýchlo, čo vedie k mrazivým nociam. Okrem toho, zamračená obloha prispieva k udržaniu tepla, pretože pôsobí ako izolant, ktorý zabraňuje úniku infračervenej radiácie, kým spíme.