Po celé desaťročia sme verili, že megalodon bol obrovský biely žralok, morská beštia, ktorá číhala v hlbinách oceánu. Nedávna vedecká štúdia však prehodnotila toto vnímanie a spochybnila tradičný obraz tohto morského kolosa.
Vedci dospeli k záveru, že megalodon (Otodus megalodon) nevyzeral ako robustný biely žralok, ale mal štíhlejší tvar, podobný žralokovi citrónovému. Napriek tomu jeho rozmery boli naozaj impozantné, dosahovali až 24 metrov na dĺžku a váhu približne 94 ton. Táto veľkosť by ho zaradila do kategórie modrých veľrýb, najväčších tvorov na planéte.
Megalodon ako extrém gigantizmu
Na rozdiel od populárneho obrazu masívneho predátora vedci naznačujú, že megalodon bol jasným príkladom toho, ako gigantizmus neznamená len zväčšiť veľkosť, ale aj prispôsobiť tvar tela na prežitie. Phillip Sternes, spoluautor štúdie, vysvetľuje, že tento prehistorický žralok mal telo navrhnuté na efektívnejšie cestovanie vo vode.
Popularita megalodona bola podporená filmami ako Megalodon a Megalodon 2: Priepasť, kde sa títo giganti desivo vynárajú z hlbín. Jeho existencia sa však datuje medzi 15 a 3,6 milióna rokov, a doteraz sa našli predovšetkým zuby a stavce, čo ponecháva veľa na vedeckej interpretácii na odhad jeho veľkosti a tvaru.
Porovnanie stavcov poskytuje nové závery
Vedci použili inovatívny prístup porovnaním takmer kompletného stavca megalodona so 165 druhmi žralokov, živých aj vyhynutých. Táto metóda im umožnila odhadnúť proporcie hlavy, tela a chvosta megalodona, čo naznačuje, že tento prehistorický žralok bol štíhlejší, než sa predtým myslelo.
Biele žraloky sú známe svojou robustnosťou, čo podporuje rýchle pohyby. Naopak, megalodon bol pravdepodobne hybridom medzi rýchlym predátorom a cestovateľom, ktorý sa ľahko kĺzal vodou. Sternes ho opisuje ako obrovského žraloka citrónového so štíhlym a predĺženým telom, čo dáva väčší zmysel pre zviera jeho veľkosti.
Skôr druh nadrozmerného žraloka citrónového
Od svojho narodenia mohol megalodon merať medzi 3,5 a 4 metrami, čo je veľkosť porovnateľná s mnohými súčasnými žralokmi. To by mohlo naznačovať, že už ako mladý tento žralok lovil morských cicavcov. Vedci však varujú, že všetky tieto interpretácie sú predbežné hypotézy a len kompletný skelet by mohol potvrdiť tieto zistenia.
Výsledky tejto štúdie podporujú predchádzajúce výskumy, ktoré naznačovali, že megalodon nebol len obrovskou verziou moderného bieleho žraloka. Timo Moritz z Nemeckého námorného múzea potvrdzuje, že myšlienka štíhlejšieho megalodona dáva zmysel a mohla by zmeniť naše chápanie týchto fascinujúcich morských predátorov.