Ventríloquisti sú skutoční mágovia hlasu, schopní vytvárať rozhovory so svojimi bábkami bez toho, aby sa im pohybovali pery. Ale ako to dosahujú? Odpoveď spočíva v kombinácii presnej techniky a niektorých iluzionistických trikov, ktoré divákov ponoria do vystúpenia.
Skúsený ventríloquist udržuje čeľusť uvoľnenú a ústa takmer zatvorené, podobne ako opatrný úsmev. V tejto polohe sú pery a zuby mierne oddelené, čo umožňuje jazyku voľne sa pohybovať. Toto je prvý kľúčový krok na vydávanie zvukov. Napríklad samohlásky a spoluhlásky ako “c”, “d” a “t” sú relatívne ľahko produkovateľné v tejto konfigurácii. Pri vyslovovaní slova “tucada” si všimnete, že zvuk sa skresľuje, ale ventríloquisti používajú hlasové techniky na projekciu svojho hlasu a zamestnávajú karikatúrne tóny, ktoré sa hodia k postave.
Techniky výslovnosti a umenie ilúzie
Nie všetko je však jednoduché. Spoluhlásky ako “v” a “f” predstavujú výzvu, pretože vyžadujú, aby vzduch prechádzal medzi dolným perom a hornými zubami. V tejto situácii sa ventríloquist musí prispôsobiť a nechať vzduch prúdiť cez jazyk a horné zuby, čo produkuje zvuk podobný “th” v angličtine, ktorý sa v španielčine nenachádza. Hoci to nie je presne ten istý zvuk, je to priblíženie, ktoré sa dá zamaskovať praxou.
Bilabiálne spoluhlásky, ako “p”, “b” a “m”, sú nemožné vysloviť bez použitia pier. Riešením je úplne zmeniť tieto spoluhlásky na iné podobné. Napríklad “madre” sa stáva “ñadre” a “batata” na “datata”. Pri rýchlej reči a v jasnom kontexte náš mozog automaticky interpretuje správny zvuk, takže poslucháči si takmer nevšimnú rozdiel.
Napokon, mágia ventriloquizmu spočíva v ilúzii. S bábkou pohybujúcou sa a priťahujúcou našu pozornosť, malé neúmyselné pohyby, ako sú pohyby hrdla, zostávajú bez povšimnutia. S väčšou praxou títo umelci dosahujú, že ich vystúpenie vyzerá čoraz prirodzenejšie.