Budúcnosť ľadu v Arktíde sa zdá byť temná. Napriek tomu, že ľudstvo prijme drastické opatrenia na zníženie emisií CO2, dokonca dosiahne stav „negatívneho uhlíka“, topenie ľadu v Arktickom kruhu by mohlo pokračovať až do roku 2300. Skupina vedcov z Južnej Kórey dospela k tomuto znepokojujúcemu záveru po analýze oblastí postihnutých permafrostom, čo sú oblasti, kde sa ľad zvyčajne neroztápa, ale ktoré trpia drastickými zmenami v dôsledku globálneho otepľovania.
Podľa štúdie sa proces rozmrazovania nezastaví, pretože globálne otepľovanie už získalo významný impulz. Okrem toho topenie permafrostu uvoľňuje plyny ako metán a CO2, čo prispieva k spätnej väzbe, ktorá zosilňuje otepľovanie atmosféry. To znamená, že aj keď sa dosiahnu významné zníženia emisií, účinky klimatických zmien budú prítomné po stáročia.
Vplyv permafrostu
Permafrost funguje ako sklad uhlíka a jeho rozklad môže uvoľniť veľké množstvá skleníkových plynov. Tento jav ešte viac zhoršuje klimatickú krízu a ohrozuje ekosystémy a komunity, ktoré závisia od týchto chladných prostredí. Výskum naznačuje, že aj keby sa implementovali účinné politiky na zmiernenie klimatických zmien, účinky už spôsobených škôd budú viditeľné po generácie.
Táto správa nám pripomína dôležitosť konať naliehavo a efektívne v boji proti klimatickým zmenám. Hoci veda ponúka riešenia, implementácia závisí od našej kolektívnej vôle urobiť skutočnú zmenu. Boj proti globálnemu otepľovaniu je dôležitejší ako kedykoľvek predtým a rozhodnutia, ktoré prijmeme dnes, ovplyvnia stav našej planéty zajtra.