Vedci urobili fascinujúci objav: gén NOVA1 by mohol byť kľúčový v rozvoji ľudskej reči. Tento gén obsahuje pokyny na výrobu proteínu, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu v mozgovom vývoji, spájajúc a regulujúc genetický materiál (RNA) v neurónoch. To z neho robí kľúčového hráča v príbehu o tom, ako sme sa naučili komunikovať.
RNA funguje ako posol, prenášajúci pokyny z genómu do buniek, kde sa budujú proteíny. Hoci aj iné cicavce majú gén NOVA1, ľudská verzia je jedinečná. Rozlišuje sa tým, že nahrádza komponent proteínu: aminokyselinu nazývanú izoleucín nahrádza valín. Táto zmena, hoci jemná, mohla znamenať veľký rozdiel v našej schopnosti rozprávať.
Prekvapivé spojenia
Výskumníci pozorovali, že tento gén mohol ovplyvniť evolúciu našej schopnosti rozprávať. Nedávna štúdia publikovaná v Nature Communications podporuje túto teóriu, odhaľujúc, že určité mutácie v NOVA1 sú spojené so oneskoreniami v ľudskom vývoji, vrátane ťažkostí v reči. Niektoré z týchto mutácií sú zodpovedné za neurologickú poruchu, ktorá ovplyvňuje pohyb, čo naznačuje, že anomálie v NOVA1 môžu brániť ako motorickému, tak aj jazykovému vývoju.
Na vykonanie štúdie vedci použili techniky genetickej editácie na myšiach, modifikujúc ich NOVA1, aby zodpovedal ľudskej verzii. Pri analýze spojení RNA v ich mozgoch našli podobnosti v sekvenciách súvisiacich s mozgovým vývojom, ale nie v tých, ktoré kontrolujú vokalizáciu. To naznačuje, že naša schopnosť rozprávať by mohla byť jedinečná.
Navyše experimenty ukázali, že ľudská verzia génu NOVA1 menila frekvenciu a melodickosť zvukov vydávaných myšami, ovplyvňujúc námluvné volania samcov, čo naznačuje hlbší vzťah medzi týmto génom a našou komunikáciou.
Evolúcia jazyka
Vedci sa tu nezastavili. Analyzovali osem genómov moderných ľudí a štyri z našich prastarých príbuzných, neandertálcov a denisovanov. Zistili, že žiadny z týchto príbuzných nemal rovnakú verziu génu NOVA1, čo posilňuje myšlienku, že táto variácia mohla poskytnúť Homo sapiens výhodu v verbálnej komunikácii, čo prispelo k ich prežitiu.
Napriek týmto zaujímavým zisteniam vedci varujú pred používaním termínu “gén jazyka” pre NOVA1. Dôvodom je, že je pravdepodobné, že aj iné gény sú nevyhnutné v rozvoji reči. V minulosti objavenie génu FOXP2 viedlo k jeho prezývke “gén reči”, ale ukázalo sa, že nie je výlučne ľudský, čo naznačuje, že NOVA1 by mohol byť súčasťou širšej skupiny génov, ktoré spolupracujú na formovaní reči.