Premýšľal si niekedy nad tými malými slovami, ktoré často vypúšťaš uprostred konverzácie? Slová ako „oh“, „mm-hmm“ a „eh?“ sa môžu zdať bezvýznamné, ale v skutočnosti sú to základné nástroje, ktoré udržujú tok našich rozhovorov. Po dlhú dobu ich lingvisti považovali za zbytočný hluk, ale pravda je, že zohrávajú kľúčovú úlohu v komunikácii.
Nedávno niektoré štúdie odhalili, že tieto interjekcie fungujú ako dopravné značky na ceste dialógu. Označujú pauzy, naznačujú, že niekto venuje pozornosť, alebo dokonca, že existuje nedorozumenie, ktoré je potrebné riešiť. Mark Dingemanse, lingvista z Radboudovej univerzity v Holandsku, tvrdí, že tieto slová sú nevyhnutné pre ľudský jazyk a zaujímavé je, že sú jedným z najnáročnejších aspektov, ktoré musí umelá inteligencia ovládnuť.
Silná moc malých zvukov
Počas histórie sa štúdium jazyka väčšinou zameriavalo na písanie, ale dostupnosť nahrávok konverzácií umožnila výskumníkom preskúmať reč hlbšie. Pri tom si uvedomili, že interjekcie sú všadeprítomnou súčasťou každodenného diskurzu. Podľa Dingemanse sa jedna z každých siedmich vyjadrení vyslovuje ako interjekcia, čo znamená, že sa objavujú v priemere každých 12 sekúnd. To naznačuje, že ich naozaj potrebujeme.
Interjekcie majú schopnosť regulovať dialóg. Napríklad, keď niekto povie „oh“, naznačuje, že potrebuje chvíľu na premýšľanie, zatiaľ čo „eh?“ od druhej osoby môže naznačovať, že niečo nebolo pochopené a komunikácia si vyžaduje opravu. Štúdia v 31 jazyku ukázala, že všetky jazyky používajú krátku slabiku podobnú „eh?“ ako signál na opravu.
Okrem toho interjekcie slúžia aj ako pokračovatelia, ako napríklad známe „mm-hmm“, ktoré naznačuje, že poslucháč má záujem a chce, aby rečník pokračoval. V prípade posunkových jazykov sa pokračovatelia môžu vyjadrovať inak, ale stále sú kľúčové pre udržanie plynulosti konverzácie.
Dingemanse zdieľa, že správne používanie týchto interjekcií môže ovplyvniť kvalitu príbehov, ktoré sa rozprávajú. V klasickom experimente poslucháči, ktorí neposkytli signály, že počúvajú, skončili s menej rozvinutými rozprávaniami. To dokazuje, že tieto malé slová sú významnejšie, než sa zdajú.
Interjekcie tiež pomáhajú ustanoviť kontext a očakávania v konverzácii. Keď niekto povie „Wow!“, môže naznačovať, že chce viac podrobností, zatiaľ čo „Aha!“ by mohlo naznačovať, že už nepotrebuje ďalšie informácie. Tieto nuansy sú nevyhnutné na pochopenie toku konverzácie a úmyslov každého účastníka.
Na záver, aj keď často prehliadame interjekcie, sú životne dôležitou súčasťou nášho jazyka a komunikácie. Nielenže uľahčujú interakcie, ale sú aj odrazom našich medziľudských vzťahov a našich schopností spojiť sa s ostatnými.