Od sonetov Shakespeara po tradičné romantické kytice, ruže boli neodmysliteľne spojené s románkom v západnej kultúre. Avšak nedávna genómová štúdia naznačuje, že tieto ikonické kvety neboli vždy červené. Výskumníci z Lesníckej univerzity v Pekingu objavili, že prvé ruže boli v skutočnosti žlté.
Ruže, ktoré dnes zdobia naše záhrady, nie sú jedinými variáciami tejto kvety. Existujú aj biele, oranžové a dokonca fialové ruže, ale táto rozmanitosť nie je prirodzená, ale výsledkom storočí umelého výberu zo strany pestovateľov. Výskum rekonštruoval charakteristiky prapôvodných ruží, pričom odhalil, že pôvodná ruža mala iba jeden rad okvetných lístkov a žltú farbu, veľmi vzdialenú od romantických a komplexných súčasných odrôd.
Vzdialená a fascinujúca minulosť
Pestovanie ruží sa začalo v Číne pred približne 5 000 rokmi, a až na konci 18. storočia sa domestikované odrody dostali do Európy z Ázie.
V súčasnosti je známych okolo 200 druhov ruží a viac ako 35 000 kultivarov, z ktorých každý je navrhnutý tak, aby zvýraznil rôzne vône, farby a formy kvitnutia. Ruže predstavujú takmer 30% predaja na trhu s rezanými kvetmi, čím sa stávajú jednou z najpestovanejších rastlín na svete.
Výskumníci vykonali genetickú analýzu 205 genómov viac ako 80 druhov rodu Rosa. Na základe tejto vzorky sa im podarilo izolovať 707 génov, ktoré všetky druhy zdieľali, čím poskytli pohľad na evolučnú históriu týchto kvetov.
Rekonštrukcia naznačuje, že spoločný predok moderných ruží bola žltá kvetina s jediným radom okvetných lístkov a listami rozdelenými na sedem lístkov. Domestikácia ruže viedla k množeniu farieb a schopnosti kvitnúť v strapcoch.
Štúdia tiež priniesla nové stopy o pôvode rodu Rosa, ktorý sa zdá byť spojený s Strednou Áziou. Analýzy naznačili dve veľké centrá rozmanitosti v Číne: jedno na severozápade, suché a s prevahou žltých ruží s malými listami, a druhé na juhozápade, teplé a vlhké, kde sú najbežnejšie biele a voňavé ruže.
Napriek pokroku výskumníci varujú, že klimatické zmeny ovplyvňujú priority pestovateľov. Teraz sa zameranie sústreďuje nielen na estetiku, ale aj na vývoj ruží odolnejších voči suchu, chorobám a environmentálnemu stresu. Táto štúdia nenabízí len nové porozumenie o domestikácii ruží, ale tiež kladie základy pre budúce inovácie v reprodukcii a ochrane využívaním divokých zdrojov.