Čas na Uráne sa nečakane zmenil. Nejde o to, že by vesmír hral s pojmom času, ale o vylepšenie v meraní doby rotácie siedmej planéty slnečnej sústavy. Vedci prekalibrovali čas, ktorý Urán potrebuje na dokončenie jedného otočenia okolo svojej osi, a výsledky sú fascinujúce.
Do teraz bola odhadovaná doba meraná v 80. rokoch, na základe údajov z sondy Voyager 2 NASA. Avšak po desaťročí pozorovaní aurór na tomto obrovskom ľadovom gigante sa výskumníkom podarilo presnejšie sledovať magnetické póly Uránu. Tak zistili, že trvanie jedného dňa na tejto planéte je 17 hodín, 14 minút a 52 sekúnd, teda o 28 sekúnd viac, než sa predpokladalo predtým.
Nové merania a ich dopad na planetárnu vedu
Tento objav prichádza práve včas, len pár týždňov pred oslavou 35. výročia vypustenia teleskopu Hubble. Podľa Laurenta Lamyho, hlavného autora výskumu a člena Parížskej observatória, „nepretržité pozorovania Hubblea boli kľúčové“ pre tento pokrok. To nielenže poskytuje životne dôležitú referenciu pre vedeckú komunitu, ale tiež rieši starý dilema: predtým používané súradnice sa stali nepresnými kvôli zastaraným výpočtom o rotácii planéty.
Aby sme uviedli do perspektívy vzdialenosť Uránu, táto planéta sa nachádza asi 3 miliardy kilometrov od Slnka, kde je slnečné svetlo 400-krát slabšie než na Zemi. Okrem toho Urán potrebuje približne 84 pozemských rokov na dokončenie obehu okolo Slnka. Tieto nové objavy nielenže zlepšujú naše porozumenie planéte, ale tiež nám umožňujú porovnávať pozorovania aurór, ktoré sa tiahnu takmer 40 rokov, a plánovať budúce vesmírne misie na Urán.
Výskum bol nedávno publikovaný v časopise Nature Communications, kde sa podrobne uvádza, ako tento nový systém dĺžky umožní efektívnejšie sledovanie magnetických javov na Uráne. Bezpochyby, veda naďalej odhaľuje tajomstvá vesmíru prekvapujúcimi spôsobmi.